Poznal som v živote mnoho vojakov. Poznal som hajtmanov a vojvodov, generálov i maršálov, víťazov nespočetných ťažení a bitiek. Načúval som ich rozprávaniam a pamätiam. Vídaval som ich skláňať sa nad mapami, zakresľovať do nich farebné čiarky a šípky, plánovať, vymýšľať stratégie. V tej papierovej vojne vždy všetko klapalo, všetko fungovalo, všetko bolo jasné a vo vzornom poriadku.

Tak to musí byť, vysvetľovali mi. Armáda je predovšetkým poriadok a kázeň. Vojsko sa bez poriadku nezaobíde. Tým podivnejšie je, že čo sa týka poriadku, ozajstná vojna -a niekoľko ozajstných vojen som videl- neodbytne pripomína horiaci bordel.

Marigold: Pol storočia poézie

Z miesta sústredenia sme sa pohli v noci z dvadsiatehošiesteho na dvadsiatehosiedmeho júna. Rozkaz všetkým jednotkám znel: Dosiahuť a získať kontrolu nad brodmi cez Jarugu, ničiť jednotky nepriateľa, ale vyhýbať sa väčším ohniskám odporu. Zakladaním požiarov, zvlášť nočných, šíriť paniku medzi civilýn obyvateľstvom a vyvolať upchatie dopravných tepien v tyle nepriateľa utečencami. Predstieraním obchvatných manévrov tlačiť relatívne malými silami nepriateľské vojská do skutočného obkľúčenia. Exemplánymi elimináciami vybraných skupín zajatcov a civolného obyvateľstva vzbudzovať strach, vyvolávať paniku a podrývať morálku nepriateľa.
Vyššie uvedené úlohy splnila brigáda s mimoriadným služobným nasadením.

>Elan Trahe: Za Cisára a vlasť